Napísal užívateľ Administrator
|
Nedeľa, 23 November 2008 16:13 |
V roku 1923 Spoločnosť Slovenského vlastivedného múzea založila Vlastivedné múzeum a v roku 1924 vzniklo v Bratislave Zemedelské múzeum. Obidve múzeá boli v roku 1928 umiestnené spolu v novopostavenej múzejnej budove na Vajanského nábreží v Bratislave. Na základe tejto skutočnosti môžeme datovať i vznik knižnice Slovenského národného múzea v Bratislave. Knižnica Slovenského národného múzea v Bratislave je dedičkou knižnice Slovenského vlastivedného múzea a knižnice Zemedelského múzea. V roku 1940 boli obidve múzeá zlúčené v jeden ústav pod názvom Slovenské múzeum, ktoré zotrvalo až do roku 1961. V tomto roku (1961) sa Slovenské múzeum v Bratislave zlúčilo so slovenským národným múzeom v Martine a prijalo spoločný názov Slovenské národné múzeum (činnosť knižnice martinského múzea ostala a ostáva dodnes nezávislá na knižnici bratislavského múzea). Krátko na to sa knižnica premiestnila do priestorov Bratislavského hradu, kde sídlil pamätník národnej kultúry - predchodca Historického múzea a v sídelnej budove Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží sa konštituovalo Prírodovedné múzeum. Zlúčením múzeí v roku 1940 boli zlúčené aj ich knižničné fondy. Vtedy knižnica ešte nemala knihovníka, takže všetky knihy boli zapisované s muzeálnymi predmetmi v jednom prírastkovom zozname ako muzeálne zbierky. Túto prácu vykonával administratívny pracovník. K 1. januáru 1956 mala knižnica 8649 knižničných jednotiek. Až v roku 1956 získala knižnica systemizované miesto knihovníka. Odvtedy sa knižničné fondy začali prírastkovať a začal sa budovať menný a systematický katalóg. Súčasne sa vytriedili publikácie nezodpovedajúce profilu múzea. Poľnohospodárska literatúra sa delimitovala do novozaloženého poľnohospodárskeho múzea v Nitre, lesnícka a drevárska literatúra do Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene a technická literatúra (hlavne časopisy) do technického múzea v Košiciach. Delimitáciou sa znížil knižničný fond na 6649 zväzkov. Keďže knižnica, pôvodne z väčšej časti slúžila Zemedelskému múzeu a na tú dobu bola dobre vybavená, v jej fonde chýbalo mnoho diel základnej encyklopedickej literatúry, knižnici sa zvyšovali kvóty na nákup literatúry tak, že k 1. októbru 1966 mala knižnica 22731 zväzkov. Knižnica nakupovala knihy nielen na bežnom knižnom trhu, ale aj od súkromníkov a z antikvariátov. Od roku 1966, kedy bola otvorená predajňa zahraničnej literatúry Alfa, možnosť nákupu pre knižnicu sa značne rozšírila. Jej fond sa rozrástol k 1.1.1978 na 49 750 knižničných jednotiek. Tesne pred vznikom Slovenskej republiky v roku 1993 bola knižnica z hradných priestorov (kvôli plánovanému sídlu prezidenta) presťahovaná do budovy na Vajanského nábreží, kde o dva roky neskôr v roku 1995 boli slávnostne otvorené nové priestory knižnice na treťom poschodí. Knižnica v tom roku mala takmer 77 000 knižničných jednotiek. V knižnici nepretržite pracovali od roku 1956 2-4 pracovníčky. V súčasnosti sa počet pracovníkov v knižnici znížil.
Knižničný fond tvorí viac než 107 000 knižničných jednotiek.
|
Aktualizované Utorok, 14 Máj 2024 05:49 |